Jeden z najvýznamnejších prejavov kultúrneho dedičstva v Omšení reprezentuje rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie. (1) Pôvod dominanty obce, situovanej v jej centrálnej časti, siaha do prvej polovice 13. storočia. Patrí k najstarším kostolom v Trenčianskom okrese. Vďaka viacerým hodnotným architektonickým prvkom vrátane celkovej dispozície, románskej veže či pruských klenieb zároveň predstavuje ojedinelú pamiatku zachovanej architektúry skorého stredoveku. Výnimočnosť stavby potvrdzuje aj príslušnosť k národným kultúrnym pamiatkam. Podľa oznámenia Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave bol kostol v Omšení zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok na základe rozhodnutia Školskej a kultúrnej komisie ONV v Trenčíne 26. septembra 1963. (2) V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je objekt evidovaný pod číslom 1291/1. (3)
Stavebno-historický vývoj komplexu ovplyvnilo viacero rekonštrukcií. Medzi najrozsiahlejšie patrili prestavby v rokoch 1536 (objekt bol zaklenutý nad sakristiou a svätyňou), 1802 (kostol rozšírili, omietli a zvnútra vybielili, starú sakristiu zbúrali a na jej mieste za sanktuáriom (4) postavili novú, pričom do kostola sa vchádzalo tromi dverami – hlavnými z čelnej strany pod vežou, druhými z pravej strany lode, tretími z ľavej strany sanktuária), 1838 (nová priestrannejšia loď – prístavba orientovaná východným smerom) a 1927 (v rámci renovácie bola postavená nová svätyňa). (5)
Okrem spomenutých medzníkov sa treba podrobnejšie pristaviť v období ohraničenom letopočtami 1838 a 1927. Práve medzi týmito rokmi došlo k obráteniu orientácie kostola   s hlavným vstupom z východnej strany. Oltár umiestnili pri vežu, svätyňu situovali do románskej lode a na mieste pôvodnej apsidy (6) vybudovali novú loď. Po skončení prvej svetovej vojny sa podarilo tunajší Boží stánok zrenovovať. Za necelých desať rokov ho zväčšili a hlavný vchod vrátili pod vežu. Ako dosvedčuje list miestneho farára Júliusa Rektoryho adresovaný Štátnemu referátu na ochranu pamiatok na Slovensku z júla 1927, vtedajšiu prednú časť kostola zbúrali, pretože hrozilo jej zrútenie. Menovaný kňaz v predmetnom dokumente poznamenal, že prestavbu prevedie skúsený staviteľ František Vorza z Trenčianskej Teplej. (7) V rámci výstavby svätyne boli po jej stranách osadené dve sakristie. Financie na rekonštrukčné práce farníci získavali, kde sa dalo. Podľa svedectva Martina Galiovského chodilo po mestách a dedinách po celom Slovensku žiadať peniaze osem mužov, dolármi prispeli aj Slováci z Ameriky. (8) Kostol vysvätil biskup Karol Kmeťko.
Z ďalších úprav hodno vyzdvihnúť napríklad dokončenie ohrady kostola v roku 1943, maľovanie v podaní akademického maliara Jozefa Ertla z Trenčína v polovici päťdesiatych rokov, osadenie nových lavíc a dreveného obkladu na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, odizolovanie základov spojené s vysušením múrov a nanesením brizolitovej omietky v roku 1986, či vymieňanie dverí a okien za dubové v roku 1997. (9)
Vlhnutie omietkových vrstiev opäť vystúpilo do popredia začiatkom nového milénia. Od roku 2008 sa pristúpilo k ich systematickému odstráneniu, následne k vysušeniu muriva a riešeniu nových sanačných omietok. Zároveň bola osekaná časť exteriérových omietok.
Dosiaľ posledná veľká rekonštrukcia kostola v rokoch 2010 – 2011 zahŕňala elektroinštaláciu kúrenia, vymaľovanie interiéru vrátane obnovy nástenných malieb J. Krajča z roku 1988 a asanáciu dvoch sakristií, z ktorých bol vstup možný len do pravej. Dnes je vstup z vonkajšieho priestoru riešený samostatne do oboch sakristií. Zastavaná plocha nových, resp. väčších symetrických prístavieb je 20,30 štvorcových metrov. (10)
V súvislosti so základnou charakteristikou kostola hodno pripomenúť, že z pôvodného románskeho slohu sa zachovala veža s časťou obvodových múrov. Hlavný vstup je od roku 1986 chránený závetrím. Loď pozostáva z dvoch častí, z ktorých každá má dve polia pruskej klenby na pásoch. Prvá časť (od veže) má približne štvorcový tvar, druhá má obdĺžnikový pôdorys. Napravo od veže je prechod do schodiskového priestoru. Z exteriérovej strany polygonálna svätyňa je v interiéri ukončená polkruhom a od lode prevýšená jedným stupňom.
Murovaná veža z kameňa postavená v románskom slohu s vnútornou zvonicou má štvorcový pôdorys. Hrúbka múrov predstavuje približne 115 cm. Na šiestom podlaží sa pôvodne nachádzali dva zvony – jednocentový z roku 1662 a trojcentový, odliaty Karolom Filgraderom v Trnave v roku 1799. V súčasnosti je tam osadená zvonová stolica z oceľových rámov, ktorá nesie tri zvony (elektrifikované v roku 1976) s nasledovnými nápismi: Kráľovná pokoja oroduj za nás (najmenší, vyrobený A. Kurbelom v Trnave v roku 1921); Sv. Cyril a Metod orodujte za naše…, dedičstvo otcov zachovaj nám Pane (stredný zvon, odliaty vo firme Michala Haška v Trenčíne v roku 1948); Zmiluj sa nad nami, udeľ nám pokoja, ktorý… svet dať nemôže (veľký zvon – pri južnej strane, odliaty vo firme Michala Haška v Trenčíne v roku 1949). (11)
Kamenné zloženie veže a obvodových múrov potvrdzuje spomienka Martina Galiovského, ktorý sa v roku 1986 spolupodieľal na vytvorení betlehema v pôvodnej štítovej stene lode kostola. „Keď som búral v stene pri veži otvor, stena bola vymurovaná z lomového kameňa, spájaného zvláštnou kvalitnou maltou, ťažko bolo oddeliť kameň od kameňa.“ (12)
Interiér národnej kultúrnej pamiatky je bohatý na viacero umeleckých prvkov vrátane reliéfov evanjelistov, krížovej cesty, či súsošia piety. Ešte na prahu druhej polovice minulého storočia bolo súčasťou vybavenia aj kompletné dielo Jozefa Sziklaia pozostávajúce z dvoch bočných oltárov, krstiteľnice a kazateľnice. (13) Uvedené oltáre neskôr odstránili. Zvečňuje nám ich aspoň fotografia z roku 1959. (14) Parapet kazateľnice poslúžil ako podstavec oltárneho stola.
Samostatnú kapitolu predstavuje dvojmanuálový osemnásťregistrový organ, ktorý do Omšenia previezli z českej obce Údlice v okrese Chomutov v rokoch 1978 – 1983. (15)
Nemým svedkom dávnych čias zostáva krypta na ľavom boku lode blízko sanktuária. Hoci bola považovaná za zasypanú, v roku 1804 ju našli v dobrom stave, pričom v roku 1827 bol do nej pochovaný farár Ignác Lehocký. (16)
V minulosti tvoril súčasť areálu kostola cintorín. Dnes sa v exteriéri na západnej strane nachádza lurdská jaskyňa na pamiatku zjavenia Panny Márie v Lurdoch so sochami Márie a sv. Bernadety. Pri protiľahlej bráne kostolnej ohrady je na podstavci umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého, mučeníka spovedného tajomstva a patróna pri povodniach. Kamenná socha z roku 1792 kedysi stála medzi dvomi starými lipami, ktoré sa týčili nad cestou z mosta ku kultúrnemu domu, potom ju presťahovali aj do farskej zá-hrady. (17)

Pohľad na exteriér kostola v roku 1959

Pohľad na interiér kostola v roku 1959

Rekonštrukcia kostola v roku 2010

Rekonštrukcia kostola v roku 2010

Stav kostola v Omšení v súčastnosti

Stav kostola v Omšení v súčastnosti

Lurdská jaskyňa v areáli kostola

Socha sv. Jána Nepomuckého

POZNÁMKY
1) V prameňoch označovaný aj ako Kostol svätej Trojice. Archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej PÚSR), fond Zbierka základných výskumov, inv. č. 2428 (Evidenčný pamiatkový list).
2) Archív PÚSR, fond Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, inv. č. 3384.
3) Archív Krajského pamiatkového úradu Trenčín (ďalej KPÚ), Aktualizačný list nehnuteľnej kultúrnej pamiatky (spracoval Jozef Múdry), 2003. Pozri tiež http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5266. Porovnaj: Pamiatky nehnuteľné Západoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. Bratislava, 1963, s. 127.
4) Časť chrámovej lode, v ktorej je hlavný oltár.
5) Archív KPÚ, Aktualizačný list…, ref. 3. Porovnaj: MENCL, Václav. Stredoveká architektúra na Slovensku. Kniha prvá. Praha – Prešov, 1937, s. 332; JURÍČEK, Ján (red.). Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratisla-va, 1968, s. 423.
6) Zvyčajne polkruhový výklenok slúžiaci ako svätyňa.
7) Archív PÚSR, fond Pamiatkové orgány 1919 – 1951, VK-PŠO.
8) Omšenské noviny, roč. XIV, č. 4/2008, s. 3.
9) Archív KPÚ, Aktualizačný list…, ref. 3. Maľovanie stálo 28 000 Kčs. Kronika obce Omšenie (písaná od roku 1956), s. 29. Výmena okien a dverí stála 500 000 Sk. LIČKOVÁ, Marie – PÚČEKOVÁ, Margita – MALOVÁ, Marcela. Omšenie 1332-2002. Omšenie, 2002, s. 32.
10) Oproti predošlým sakristiám je predná strana širšia o meter a bočná dlhšia o 1,8 m. Archív KPÚ, Prí-stavba sakristií k rímsko-katolíckemu kostolu (projekt pre stavebné povolenie), 2009. Rozloha kostola je 1167 m2.
11) Archív KPÚ, Aktualizačný list…, ref. 3. Podľa obecnej kroniky písanej od roku 1956 (s. 14) kostol dostal nové zvony v roku 1949 za 36 000 Kčs.
12) Omšenské noviny, roč. XIV, č. 3/2008, s. 4.
13) Jozef Sziklai (1853 – 1934) pochádzal z Lomnice, dnes miestnej časti obce Liešťany v okrese Prievidza. Neskôr sa usadil v Novákoch. Bližšie pozri KOWALSKI, Tomáš. Jozef Sziklai – staviteľ oltárov a rezbár z horného Ponitria. In: Monument revue, roč. III, č. 1/ 2014, s. 33.
14) Archív PÚSR, fond Zbierka základných výskumov, inv. č. 2428 (č. neg. 25636).
15) Archív KPÚ, Aktualizačný list…, ref. 3.
16) Tamže.
17) Archív PÚSR, fond Zbierka základných výskumov, inv. č. 2428. Podľa obecnej kroniky písanej od roku 1956 (s. 29) staré lipy zrezali z bezpečnostných dôvodov v polovici päťdesiatych rokov.