Kostol zasvätený sv. Martinovi je dominantou obce. Informácie o dejinách kostola a dátume jeho postavenia môžeme dnes čerpať iba druhotne, z nedostupných kanonických vizitácií z rokov 1766 a 1828. V nich sa uvádza, že v roku 1717 bola na starom chóre kostola objavená tabuľka s vročením 1321, ktoré by malo odkazovať na rok založenia kostola. (1) Potvrdenie tohto dátumu by mohol dokázať iba archeologický prieskum.
Z pamiatkového hľadiska je Kostol sv. Martina v Dolnej Porube charakterizovaný ako jednoloďový barokový kostol z 18. storočia s trojbokým uzáverom presbytéria a barokovými eliptickými oknami. Baroková klenba v presbytériu je bez opornej konštrukcie. (2) Bez podrobnejších podkladov je údaj v publikácii Patrocíniá na Slovensku, v ktorom je kostol datovaný do roku 1790. (3) Dôvodom na tento údaj je možná pre-stavba či oprava kostola po požiari v roku 1709. (4) V konkrétnom datovaní sa môžeme opäť oprieť iba o vyššie uvedené kanonické vizitácie, ktoré potvrdzujú existenciu kostola už v roku 1717. O tom, že úctu k svojmu patrónovi prejavovali v obci už na začiatku 18. storočia, svedčí aj najstaršia obecná pečať z roku 1715. Tento fakt je tiež predpokladom existencie kostola v danom období.
Žiadosť o nevyhnutnú prestavbu a rozšírenie kostola máme zdokumentované z rokov 1929–1930. V žiadosti sa uvádza, že kostol je pre potreby veriacich veľmi malý, a preto sa konajú bohoslužby v obci iba každú tretiu nedeľu, navyše zo stropu presbytéria vy-padávajú kamene. Z tohto dôvodu má farnosť a obec záujem prestavať presbytérium, a tým zväčšiť kostol. Pamiatkové orgány prestavbu schválili, ale bez prispenia štátnej dotácie. (5)
V súčasnosti má rímskokatolícky Kostol sv. Martina v Dolnej Porube po prestavbách klasicistický ráz a za sebou rozsiahle rekonštrukcie interiéru i exteriéru, dokončené v roku 2009, resp. 2015, vrátane oddychovej zóny s dominantnou sochou Ružencovej Panny Márie. (6)
Sv. Martin (z Tours) je najstarším svätcom pochádzajúcim z Uhorska vôbec. Prídomok z Tours môže byť zavádzajúci, lebo sv. Martin pri francúzskom meste Tours pôsobil a zomrel v roku 397. Narodil sa v roku 316 vo vtedajšej Sabarii (dnešné mesto Szombathely), meste v rímskej provincii Panónia. Martinov otec bol rímsky vojak, a preto dostal syn meno po rímskom bohovi vojny Marsovi. Skôr ako sa Martin nechal pokrstiť, musel nastúpiť do rímskeho vojska, kde slúžil v jazdectve. Zúčastnil sa bojov v Galii, kde pri meste Amiens videl žobráka, ktorý sa triasol od zimy. Keďže mu Martin nemal čo dať, rozťal mečom svoj plášť a polovicu dal žobrákovi. V noci sa mu zjavil Kristus, zavinutý v jeho polovici plášťa a s pripomienkou – „čokoľvek urobíš jednému z mojich naj-menších, akoby si mne urobil“. Po tejto príhode vystúpil Martin z vojska, dal sa pokrstiť a stal sa žiakom sv. Hilaria z Poitiers. Nasledujúcich desať rokov bol pustovníkom pri kláštore v Ligugé. V roku 372 bol zvolený za biskupa v Tours, ale najprv odmietol úrad a schoval sa mimo mesta. Prezradila ho však svojím gáganím hus a odvtedy sa vžila tradícia pečenia martinskej husi (11. 11.). Martin aj ako biskup zostal bývať v kláštore (a nie v paláci) a naďalej sa vozil na oslovi. Pochovaný bol v Tours, kde nad jeho hrobom postavili kaplnku a neskôr kostol – miesto jeho hrobu patrilo k najvýznamnejším pútnickým miestam v stredovekom Francúzsku.
Sv. Martin býva zobrazovaný na koni, ako mečom roztína svoj plášť. Je patrónom voja-kov, jazdcov, koní, pastierov, kováčov, kožiarov, krajčírov, výrobcov klobúkov a rukavíc, cestujúcich, ale aj chudobných, vinárov, abstinentov, domácich zvierat a husí. Je patrónom aj mnohých obcí, miest a kláštorov – okrem Tours napríklad aj Stuttgartu, Bratislavy, Spišskej diecézy a mnohých iných. Na Martinskej hore bol postavený aj prvý benediktínsky kláštor v Uhorskom kráľovstve za vlády uhorského kráľa sv. Štefana, dnešná Pannonhalma.
Sviatkom sv. Martina je 11. november, čo je v obci aj deň posvätenia chrámu. Od stredoveku sa k dátumu patrocínia (zasvätenia patrónovi) usporadúvajú aj miestne hody.

Interiér kostola na sklonku osemdesiatych rokov

Interuér kostola pre rekonštrukciou v roku 2009

Poznámky
1) STRÁNSKÁ, Drahomíra: Dolná Poruba. Příspěvky k národopisné monografii slovenské vsi. In: Sborník Matice slovenskej pre jazykozpyt, národopis, dejepis a literárnu históriu, 1927, roč. 5, seš. 1–2, s. 15.
2) Spis 2371/29. Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku. In: Archív Pamiatkového úradu SR, fond
Pamiatkové orgány na Slovensku 19191–1951. Inv. č. 210/1, kr. 30.
3) HUDÁK, Ján: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava : Umenovedný ústav SAV, 1984, s. 165.
4) ĎURČO, Marek: Kostoly ako sakrálne objekty vo farnostiach na strednom a hornom Považí na prelome 17.
a 18. storočia. In: Vlastivedný zborník Považia 24. Žilina : Považské múzeum v Žiline, 2009, s. 30; Tiež: HÚŽEVKA, Milan (zost.): Horná Poruba. Dohňany-Zbora : Ametyst, 2000, s. 30.
5) Archív Pamiatkového úradu SR, fond Pamiatkové orgány na Slovensku 19191–1951. Inv. č. 210/1, kr. 30.
6) Náklady na rekonštrukciu vnútorného osvetlenia, vykurovania, výmenu okien, výmenu sakrálneho nábytku, vnútorné vymaľovanie, murárske práce, omietky, dlažbu a schody predstavovali 51 265 EUR. Bližšie pozri: Dolnoporubský hlas, roč. I, č. 1/2011, s. 3. Porovnaj: Dolnoporubský hlas, roč. V, č. 3/2015, s. 3.